Jeden večer sme sedeli s manželkou u priateľov u nich v kuchyni spojenej s jedálňou. Deti už spali a my sme sa zamýšľali…
… aký je ten život plný vecí. Mysleli sme tým predmetov. A pritom zo všetkého najradšej máme čerstvý vzduch a chvíle s rodinou. Že by nám vlastne stačilo celkom málo. Útulná spálňa s veľkou posteľou, s perinákom a oknom rovno z nej. Ani deti toho veľa nepotrebujú, aj tak sa najlepšie cítia v bunkroch a skrýšach. Hlavne aby mali kamarátov a dvor. Potom už len pár nevyhnutností…a viacej svetla. Vlastne veľa svetla a veľa vzduchu. Strop až pod strechu, nech môžeme snívať o voľnosti a kráse života…
Tak som začal kresliť. Tu som pridal, inde ubral, pultovú strechu vystriedala sedlová…
Po pár týždňoch som doma pracoval a syn ma ťahá za nohu, že niečo potrebuje. Rád pracujem doma, v papučiach a s kávou od manželky. Pozerám do náčrtkov minidomčeka a vidím, že pod strechou je miesto. Akurát na stolík a skrinku. Pokojne by som sa tam vyšplhal po rebríku ako námorník do kajuty. A keby tam mám ešte aj okrúhle okno cez ktoré budem pozorovať vtáky a svet… Tak vznikla pracovnička a vedľa nej “rybárska sieť”, do ktorej sa nechám chytiť, keď už budem unavený a deti ma tam ulovia a budeme sa spolu jašiť manželke nad hlavou.
Minidomček už začal mať jasné kontúry a bolo treba zadefinovať jeho pôdorysný rozmer. Tu som si od pána Fibonačiho alebo skôr od Tvorcu vypožičal jeho čísla, ktorými v zlatom reze usporiadal steblá trávy, semiačka slnečnice, galaxie. 1, 2, 3, 5, 8, 13…5×8 to presne stačí. Hrubou fixou som obtiahol tento pôdorys a s kolegami začal kresliť konštrukcie.
Po rokoch projektovania domov z prírodných materiálov som dlho neváhal. Vedel som, že drevo bude hlavným artiklom tejto stavby. Nosná drevená konštrukcia, drevovláknité izolácie, drevený obklad…
Prvé modely som zavesil na internet. Ozval sa kamarát, že on býva v byte, má teraz bábätko a omnoho radšej by býval v dome so záhradou. Keď sa ukázalo, že za rovnakú cenu ako stál jeho byt, by mohol mať minidom s dvorom a malou záhradkou, získal som prvého nadšenca.
A potom ďalšieho a ďalšieho. Jeden potrebuje doplnkový domček pre hostí, ďalší ubytovanie pre športovcov v areáli a väčšina hlavne túži bývať bližšie k prírode, na vzduchu, mať veľkú posteľ a obývačku kde môže byť celá rodina spolu.
Toľko minipríbeh minidomu, ktorí sa snáď čoskoro stane domovom pre veľké sny.