Arca Vitae

S 10-člennou rodinou žijeme v 130-ročnom dome, ktorý spoločne rekonštruujeme. Práve odtiaľ vychádza väčšina inšpirácie a experimentov, ktoré následne odovzdávam svojim klientom v poradenstvách a projektoch. V Ateliéri ARCHA sa už 15 rokov venujeme práve tejto prírodnej architektúre, ktorej dominuje drevo, slama, hlina, konope, recykláty a predovšetkým ľudská mierka a rešpekt ku krajine.

Veríme, že prírodná architektúra má rovnakú budúcnosť, ako aj minulosť – a to je schopnosť adekvátne odpovedať na potreby zdravého, udržateľného života aj v ďalších miléniách, či už tu na zemi, alebo v osídlenom kozme.

Prezentácia môjho domu – Pravenec 148, archa prírodnej architektúry:

• zateplenie slamenými balíkmi a montovanou drevenou konštrukciou s konopným vláknom a drevo-cementovými doskami s vápennou omietkou,
• zobytnenie podkrovia, kde sa rozprávajú príbehy pod trstinovou strechou a konopným betónom,
• drevené podlahy, hlinené omietky, recyklované drevo – a všetko, čo spôsobuje, že dom „dýcha“ prirodzene s človekom,
• modernizácia s tradičnými hodnotami v obkolesení záhradou.

Dom sme rekonštruovali tak, aby sme zachovali jeho potenciál a pripravili ho ako základ pre našu rodinnú víziu. Nesnažili sme sa z neho spraviť niečo, čím nikdy byť nemal – a tým pádom ani nemohol byť. Zároveň sme však výrazové prvky formovali veľmi organicky a miestami až odvážne, čo jasne dokazuje, že staré kameno-hlinené domy dokážu adekvátne odpovedať aj na moderné požiadavky zdravého – alebo radšej poviem naturálneho (prirodzene-prírodného) – životného štýlu.

Nezávadné materiály nám umožnili zachovať princípy ľudskej mierky aj pri výstavbe, do ktorej sa mohla zapojiť celá rodina – vrátane detí. Výsledkom je domov, s ktorým sa každý vie stotožniť a ktorý vytvára pohodu ako na dovolenke – paralelne s tvorivým zázemím nevyhnutným pre intenzívny život rodiny, ktorá tu súčasne homeschoolovala štyroch školákov a dvoch škôlkarov. No taktiež vie byť „uzemnením“ v ťažkých časoch.

Cestujem po celom Slovensku na poradenstvá pri rekonštrukciách a v každom kúte našej krajiny sa stretávam s domčekmi, ktoré svojou prostotou a dôvtipom priam pozývajú na život v jednoduchosti a prepojení s krajinou. Preto aj postupy volím tak, aby prirodzene zapojili stavbu do „tepu krajiny“:

• drevené palubové podlahy na rošte s penosklom alebo makadamom,
• zateplenie stien montovaným systémom z vysokoparopriepustných materiálov a vápennými omietkami v kombinácii s dreveným obkladom – najmä keď rošt vyplníme konopným vláknom, ktoré s nepálenou tehlou celoročne prirodzene regulujú vlhkosť v stenách,
• zateplenie sokla styrconom a kamennou prímurovkou murovanou na íl – dažďová voda sa tak odkloní, ale difúzia zostane zachovaná,
• trstinová strecha – neviem si ju vynachváliť, v zime aj v lete poskytuje príjemnejšiu klímu než odvetrané škridlové alebo plechové strechy. Máme ju už 10 rokov bez údržby – vďaka ideálnej orientácii bez severnej plochy, dostatočnému sklonu a prostrediu bez vysokých stromov,
• konopný betón sme použili na dobudovanie stienok nad pomúrnicou – umožnil prepojenie muriva so strechou cez všetky pôvodné drevené prvky kresaného krovu bez použitia železobetónového venca,
• výzvou bolo vniesť do zobytneného podkrovia dostatok svetla a zároveň zachovať z ulice pôvodný vzhľad domu. Riešením bola kombinácia strešných okien (t. j. nie vikierov) a celopreskleného štítu, pred ktorý sme osadili lamelovú konštrukciu z opáleného dreva. Pri pohľade z ulice štít pôsobí ako tradičný – s malým okienkom, aké tam pôvodne bolo. Až v noci sa za lamelami objaví svetlo z „detského kráľovstva“,
• plesne nás spočiatku trápili vo viacerých miestnostiach, ale postupným odstraňovaním cementových omietok a betónových múrikov sme ich zredukovali. Jedna miestnosť však mala výrazne vlhšiu stenu – rozhodli sme sa na ňu neaplikovať žiadnu omietku a po osekaní sme ju len natreli ílom. Výsledkom je surový, ale príjemne zjemnený výzor kameňa a nepálených tehál – vznikla pokojná spálňa pripomínajúca hradobnú komnatu,
• žiadne vonkajšie parapety – len zošikmené omietnuté ostenia. Tento prvok odporúčam zvážiť – jednak starým domom svedčia zaoblené šikmé línie a zároveň sa tým podporuje difúzia pár cez múr pod oknom,
• kúrenie volíme do projektov rôzne, ale z vlastnej skúsenosti: nič nezohreje rodinu tak ako ohnisko – a potom už len niečo malé, ako u nás elektrické infrapanely na dokúrenie okrajových miestností a kúpeľne,
• okná máme drevené, olejované, s trojsklom – rozmery a osadenie z časti rešpektujú tradičné tvarovanie, no zároveň sme niektoré zväčšili a pridali dva väčšie HS portály pre väčšie prepojenie s exteriérom,
• dispozícia prešla výraznými úpravami – staré domy nám to svojou jednoduchosťou konštrukcie umožňujú. Využili sme možnosť búrať priečky a zároveň zachovali členenie na prednú izbu, spoločenské jadro a zadnú obslužnú časť.

Nad všetkým však dominuje ten prekrásny pocit úprimnosti – že všetko, čo máme, je také, aké je. Materiály, miera detailnosti aj „upratanosti“ kopírujú skutočný život – a zároveň podnecujú k plnosti.