Ak máme bytový dom vystavaný z tehly, na základe ktorého hydroizolácia je už po čase svojej životnosti, nie je prirodzenejšieho materiálu na jeho obnovu, než sú drevovláknité a konopné izolácie.
Dom trpel vlhnutím od zeme, ale aj následným kondenzovaním vzdušnej vlhkosti v spoločných priestoroch od pivnice až po povalu. Museli sme navrhnúť jednak spôsob redukcie tohto vlhnutia, ale keďže ide o významne starú stavbu, tak predovšetkým usmernenie vlhkosti.
Základom sú, samozrejme, tesné okná a dvere, aby nedochádzalo k prefukovaniu, prievanu a následnému permanentnému ochladzovaniu priľahlých stavebných konštrukcií, na ktorých sa následne zráža vzdušná vlhkosť a tvorí podmienky pre rast plesní.
Potom už len stačilo zvoliť vhodnú kombináciu tepelnoizolačných materiálov s nízkym difúznym odporom – na fasádu sme navrhli kombináciu drevovláknitej tepelnej izolácie a minerálnej vaty podľa protipožiarnych požiadaviek a na strop nad najvyšším podlažím (do povaly) sme navrhli voľne ložené konopné vlákno.
Prehrievanie v letných mesiacoch redukujeme osadením okeníc v kombinácii s návrhom vzrastlej zelene.
Veríme, že práve tieto murované domy z čias socialistického realizmu vedia v sebe kombinovať podmienky pre kultivovanú estetiku aj kvalitnú mikroklímu, konkurujúce mnohým novostavbám. Stačí, ak k nim pristúpime s citom a necháme ich, aby ďalej fungovali vo svojom prirodzenom štandarde.
