Čo znamená architektúra s ľudskou mierkou?
Môžeš stavať z tých najprírodnejších materiálov a nakoniec i tak nemať skutočne prírodnú stavbu. Prírodný znamená aj prirodzený (z lat. naturalis – prírodný, vrodený, prirodzený) a na to, aby bola stavba taká prirodzená ako prirodzené prírodné prostredie, potrebuje mať ľudskú mierku.
Nemusíš si hneť predstaviť domček akoby utľapkaný z blata a učupený na lúke, tváriaci sa, že tam vlastne ani nie je, a svojou „malosťou“ odpovedá len na základné potreby svojich obyvateľov.
Ľudská mierka je skôr dialóg. Rozhovor človeka so svojím prostredím a vzájomné ujasnenie si, na akých hodnotách bude stáť ich nastávajúce spoločné žitie. Architekt je v tomto procese ich mediátorom a projekt súborom cieľov, hodnôt a vízie.
Nie je to len o rozmeroch
Nie je to len o tom, že dvere či okná majú byť v primeranej polohe a proporcii. Architektúra s ľudskou mierkou je o kultivovaní pocitov, o tom, ako sa v priestore žije a ako podporuje vzťahy.
- Keď sa dotkneš hlinenej omietky, cítiš jej štruktúru pod prstami.
- Keď sa pozrieš na pec, vieš, že bola stavaná rukami majstra, nie strojom.
- Keď vojdeš do domu z konopného betónu, cítiš, že „dýcha s tebou“.
- Posedenie pod brvnami priznaného krovu robí z priateľov „pokrvných bratov“…
To všetko sa deje preto, že architektúra s ľudskou mierkou:
- stavia na dialógu používateľa s jeho prostredím – prírodným, sociálnym, kultúrnym…,
- dbá, aby priestor reagoval na potreby a podporoval ciele obyvateľov z hľadiska telesného, duševného aj duchovného,
- je kultivovaná a hľadá primeranosť,
- pýta sa, ako môže podporiť ciele a víziu, pre ktorú stavba vznikla.
- Na dom sa díva skôr ako na domov.
- Na školu ako na inkubátor.
- Na rekreačnú stavbu ako na útočisko či miesto návratu k sebe.
- Na verejné budovy – namiesto inštitúcií ich chápeme ako mestské obývačky alebo nádvoria pre stretnutia
Kultúrne stavby (divadlá, galérie) – nie sú len budovy, ale scény pre spoločný príbeh.
Zdravotnícke zariadenia – namiesto strohých kliník sú prístavmi starostlivosti a dôvery.
Administratívne budovy – nemajú byť len pracovnými boxmi, ale tkanivom spolupráce.
Náboženské stavby – viac než miesta rituálu sú studnicami ticha a orientácie.
Obchodné stavby – nie sú len trhoviskami, ale miestami výmeny a stretu ľudských príbehov.
Už asi tušíš že príklad koncipovania prírodnej stavby, uvedený v článku Čo je to prírodná stavba, je aj príkladom uplatnenia ľudskej mierky.
V odbornej rovine architektúra s ľudskou mierkou vychádza zo vzťahu medzi človekom, materiálom a priestorom. Vitruviov princíp „firmitas, utilitas, venustas“ sa tu rozširuje o dimenziu ergonómie, environmentálnej psychológie a taktilného vnímania.
Prirodzené proporcie, materiály s nízkou ekologickou stopou a remeselná precíznosť vytvárajú prostredie, ktoré podporuje biologickú, psychologickú a sociálnu pohodu človeka.
Priestor, ktorý rešpektuje ľudské telo a jeho prirodzené vnímanie, sa stáva pokračovaním nášho fyzického a mentálneho sveta – nie bariérou medzi nami a prostredím.
Ak ste si priestor, v ktorom idete žiť, pracovať, relaxovať, rásť… no proste stavať, zvolili preto, že svoj zámer chcete realizovať práve v ňom, tak je nevyhnutné, aby stavba s prostredím vhodne komunikovali a reflektovali to, čo v ňom budete prežívať.
Pomôžeme vám pripraviť stavebný zámer aj architektonický projekt, ktorý tieto aspekty prepojí, aby ste sa v tomto prostredí cítili, že doň patríte.
Vidíme sa na palube.