Prečo stavať z prírodných materiálov?

Jediný materiál, ktorý overili stáročia skúseností po celej zemi a preukázal svoje zdravotné benefity pre telo, dušu aj prostredie človeka, je prírodný stavebný materiál. Ak ho skĺbime s vhodnými pokrokovými technológiami, môžeme pokračovať v udržateľnom staviteľstve tak, ako to robili generácie našich predkov, a ešte lepšie, bez ujmy na komforte, ba s jeho výrazným zvýšením.

 

Vlastnosti prírodných materiálov, kde sa bavíme o majoritnom využití hlavne hliny, dreva, slamy a kameňa v spojitosti s ďalšími, ktoré nám pomáhajú robiť ekonomicky a ekologicky účelné stavby, môžeme rozdeliť do týchto kategórií:

Zdravotné:

• hlina vyrovnáva vlhkosť ovzdušia v interiéri na optimálnu mieru pre ľudské dýchanie,
• spojenie tepelnoizolačných a akumulačných vlastností vytvára príjemné a skutočné teplo,
• materiály ako drevom hlina, konope, vápno sú antibakteriálne, respektíve podporujú primeranú mieru baktérií do tej miery, aby to bolo prospešné pre budovanie imunity,
• eliminácia chemických a agresívnych materiálov do takej miery, že sa na výstavbe môžu podieľať aj deti (v rámci pravidiel BOZP), napríklad pri ukladaní izolácie či omietaní hlinou, alebo olejovaní povrchov.

Ekologické:

• výstavba je ekologicky menej zaťažujúca, keďže sa minimalizuje spracovanie surovín, maximalizuje lokálnosť a optimalizuje ľudská práca – aj vďaka možnej svojpomocnosti, ktorá ešte viac umocňuje prepojenie používateľa s prostredím,
• údržba počas životnosti stavby si zväčša vyžaduje menej radikálne zásahy ako pri použití konvenčných materiálov,
• po ukončení životnosti ostáva len minimum odpadu, väčšina materiálov sa dá znovu použiť alebo skompostovať,
• vďaka stáročnej histórii vývoja prírodných stavieb vieme lepšie predikovať a plánovať ich dlhodobú životnosť.

Morálne:

• prírodné materiály sú nadčasové a prostredia nimi tvorené nestrácajú atraktivitu,
• ich ekologický charakter robí z prírodných stavieb zodpovedné riešenie,
• prítomnosť prírodných elementov v prostredí kultivuje vkus aj cit používateľov,
• nezanecháva po sebe odpad,
• samotná atmosféra na stavenisku má citeľne vyššiu mieru kultivovanosti.

Technologické:

• difúzne otvorené prírodné materiály so značnou mierou schopnosti regulácie vlhka znižujú riziko kondenzovania a prechladzovania konštrukcií,
• stavby sú pevné a pružné zároveň, preto degradujú len veľmi pomaly.

Kultúrne:

• prírodné stavby nadväzujú na stáročné tradície a sú ich prirodzeným pokračovaním,
• prírodné materiály sú vhodné pri rekonštrukciách starých a historických objektov,
• reflektujú lokálne možnosti a prispievajú k lokálnej identite,
• priťahujú ľudí od projektantov cez realizátorov až k používateľom, ktorým záleží na charaktere prostredia,
• ľahšie sa v nich vysvetľuje novej generácii hodnota zrenia, prirodzenosti i staroby.

Je možné tieto vlastnosti dosiahnuť aj inými materiálmi?

„Moderné stavebné materiály nám efektívne pomáhajú riešiť problémy, ktoré by sme bez nich nemali.“

Dovolím si povedať, že pri každej stavbe je nutné zvážiť mieru využitia prírodných materiálov. Nie vždy všade a za každú cenu prinesú adekvátne odpovede na dané potreby, ale určite tá miera, do akej sa využívajú v dnešnom stavebníctve, je taká nízka, že nás ochudobňuje o kvalitu, ktorú by sme tu mohli mať, a aj efektivitu, ktorú by sme s nimi dosiahli.

Či už ide o výstavbu z drevených nosných konštrukcií, ktoré v sebe spájajú pevnosť v tlaku ohybe aj priestorovú tuhosť za výrazne nižšie náklady, emisie aj váhu než betón alebo skladby, ktoré eliminujú potrebu podstrešných či podobkladových fólií (AI), ktoré potom definujú nízku životnosť daných konštrukcií alebo zníženie potreby úpravy vzduchu, o ktorú sa vie do značnej miery postarať hlinená omietka, stena či podlaha.

Ak by sme teda chceli dosiahnuť životnosť a mikroklímu, akú ponúkajú prírodné stavby za pomoci konvenčných stavebných materiálov, znamenalo by to nevyhnutne výrazné navýšenie nákladov a aj vyššiu ekologickú stopu. Jednak by bolo treba strojovo regulovať vlhkosť, ale aj je dnes už veľmi náročné dostať do stavby inak než veľkým množstvom betónu tú tepelnoakumulačnú masu, ktorú prirodzene obsahujú prírodné materiály, lebo sa netlačí na ich maximálne odľahčenie tak ako pri súčasných tvárniciach či tenkovrstvých omietkach a tepelnoizolačných materiáloch.

Je však dôležité povedať, že neprírodné stavebné materiály vedia niekedy pomôcť prírodným materiálom, aby fungovali lepšie, spoľahlivejšie a dlhodobejšie, ako sme už naznačili v článku Čo je to prírodný stavba a Čo je to prírodný materiál.

Kde začať?

Začať treba pekne od zeme. Nie každý sa dnes vie stotožniť s investovaním do vyslovene prírodnej stavby, ale každý vie zadať hlinené omietky.
Nie každý realizátor postaví dom zo slamy, ale každý dokáže zatepliť aspoň drevovláknom.
Ak si niekto netrúfa na trstinovú či vegetačnú strechu, stále môže aspoň jej tepelnú izoláciu zrealizovať z konopného vlákna, ovčej vlny či recyklátov papiera a odevu.

Prírodný materiál tu je pre každého, kto chce svoj stavebný zámer vyladiť prirodzenou a zodpovednou cestou. My sme tu, aby sme vám pomohli sa na takúto cestu naladiť s porozumením.